Transcription
[hudba] A ďakujem, že tu môžem byť s vami dneska. A ďakujem, že ste tu, že ste sa rozhodli tráviť tento tento víkend týmto spôsobom, všetci aj tu, aj online doma.
A čítal som minule takú vec, že viete, prečo Pán Boh stvoril muža predtým, ako stvoril ženu? Je to preto, lebo vždy sa najskôr nakreslí nejaká taká nedokonalá skica predtým, ako vytvoríš majstrovské dielo.
Takže, eh, som rád, že tu môžem byť s vami. Ale počul som ešte pár takých vecí. Jeden čas išlo dievčatko domov zo strediska v nedeľu a a s maminkou. Maminka sa pýta: „Čo ste tam brali dneska?“ A dievčatko hovorí, že „Dneska nás učili o stvorení sveta a o tom, ako Pán Boh stvoril človeka.“ A maminka sa spýta: „Hej, a ako to bolo?“ Áno. Hovorí: „No vieš, tak pán Boh sa zohol, zobral nejakú hlinu, stvoril muža, potom ho nechal zaspať, zobral jeho mozog a stvoril ženu.“ A troška ináč to bolo síce, ale ale takto sa to niekedy interpretuje.
Eh, viete, my, eh, my chlapi, pre mňa bolo veľká, eh, otázka, že čo tu ja mám robiť dneska. A, eh, my chlapi sme takí jednoduchší niekedy a ja si myslím, že niekedy nám nedochádza. A to je možno to, prečo ma sem pozvali, eh, dievčatá z nášho tímu. A, eh, raz, eh, žena povedala svojmu mužovi, sa zobudila a hovorí: „Mala som sen, drahý, o svojich narodeninách. A v tom sne som snívala o náušniciach a náramku a náhrdelníku. A čo si myslíš, čo by to mohlo znamenať?“ A ten muž hovorí, že „Počkaj na svoje narodeniny.“ A prídu narodeniny, muž jej donesie krásne zabalený darček, ona ho odbalí a v tom darčeku je kniha „Ako vyložiť svoje sny.“ A takže tak nám niekedy nedochádza, hej? Takže prosím, majte s nami strpenie.
A povedal som si, že na úvod poviem pár vtipov, aby som trocha získal si publikum. Takže verím, že sa mi to podarilo. Eh, viete, ja väčšinou neviem hovoriť vtipy a už vôbec nie som vtipný. Ale, eh, ľudia v mojom okolí, ktorí, eh, sa nejakým spôsobom naučili vedľa mňa fungovať, tak sa väčšinou smejú z úcty. A, a učil to vždycky našich študentov na Gazon škole, že to je dôležité. A tak oni vedia, že vždycky na úvod prednášky sú vtipy a oni sa smejú. To je proste v programe. A takže aj dneska to tak bolo. Ďakujem vám, že ste sa zasmiali.
Chcem vám hovoriť niečo, čo, eh, má hovoriť o prisľúbeniach. A chcem začať tým, že by sme si dali nejakú štartovaciu pozíciu. A tá štartovacia pozícia má byť niekde na mieste, kde naša myseľ vychádza z pozície, eh, kde skrze Kristov kríž, ktorý prišiel na túto zem, aby naplnil starú zmluvu. A mohli by sme o tom veľa hovoriť, lebo je to veľmi veľké vyučovanie, ale naplnil zákon, aby zaplatil za hriech a aby nám otvoril novú zmluvu, aby napravil ako nový Adam to, čo pokazil starý Adam a aby otvoril úplne nový nový čas a novú epochu, nový nový čas života na zemi v úplne inom nastavení ako predtým.
A v tomto nastavení skrze Kristovu krv, keď sa Boh na teba pozrie dneska ráno alebo kedykoľvek inokedy, tak je dobré sa budiť s jednou situáciou alebo s jednou takou myšlienkou, ktorá nech nám vždycky ide hlavou, eh, že skrze jeho krv Boh proti tebe nič nemá. A, a to je začiatok toho, o čom chcem hovoriť dneska, aby sme si zrovnali tú métu. Boh proti tebe nič nemá a on ťa vidí skrze spravodlivosť svojho syna, ktorý zaplatil svojím krížom a krvou za teba a jeho krv je na tebe. On zobral tvoju neprávosť, tvoje problémy a hriechy na kríž a dal ti svoju spravodlivosť a Boh ťa vidí takto.
My máme totižto tendenciu niekedy strácať vieru kvôli svojim pádom alebo kvôli svojim zraneniam a hriechom a, a okolnostiam a zápasom a veciam, ktoré sú okolo nás. A jedna jedna z najťažších lekcií v živote kresťana podľa mňa je veriť a chváliť Boha v čase niekde medzi prisľúbením a jeho naplnením a niekde medzi tým, kde sa zrazu zdá, že tie veci nefungujú a uprostred smrti, chorôb, konfliktov a nevyriešených problémov a vzťahov. Uprostred vecí takéhoto života, ktoré nám prináša, prináša život v duchu povstať a odovzdať vďaku a chválu Bohu je niečo, čo, čo je obrovskou zbraňou v duchovnom boji, ale zároveň je to veľmi náročné. A, a chcem o tom trocha hovoriť dnes.
My sme jedného času napísali pieseň, ktorá sa volala „Temnota padá.“ A dokonca dneska, keď sme sa tu modlili, tak jeden z modlitebníkov hovorí, že tá pieseň dneska má zohrať nejakú rolu. A ja som si povedal, že nebudeme ju asi hrať, ale budeme ju spomínať na tomto mieste. A tá pieseň sa spieva, že „Napriek vodám, čo sa na mňa valia, napriek túžbam, ktoré sa rúcajú, moja chvála bude stále znieť.“
A ja si pamätám, ako nás Boh vystavil v skúške v tejto piesni, keď sme s manželkou, eh, prišli, eh, o detičky a keď sme prešli cez, cez niekoľko potratov a, a bolo to bolestivé. A ja si pamätám, ako sa Pán Boh túto otázku pýtal. A možnože to sa to zdalo niekedy až také kruté od neho, ale bola to jeho láskavá výchova, kedy prišiel ku mne a hovorí, že „Aj dneska budeš spievať tú pieseň. Napriek tomu, že nemáš odpovede. Napriek tomu, že, že vieš, že, že Boh je ten, ktorý život dáva a nie berie. Budeš dneska spievať tú pieseň?“ A, a ja si myslím, že sa nás to pýta častokrát.
A otázka je, že prečo máme vydržať takúto neistotu? Prečo to vlastne tak má byť? A, a to nie je na to asi úplne jednoduchá odpoveď. Ale v Izaiášovi 60. kapitole sa niečo tak trocha črtá. A, a hovorí sa tam o meste spasených, ktoré sa, alebo spoločenstve spasených, ktoré sa volá Sion. Také, taký obraz nejakého duchovného mesta. A, a Izaiáš v 60. kapitole v 18. verši hovorí: „Svoje múry budeš nazývať spásou a svoju brány chválou.“ A potom v zjavení apoštola Jána sa znova hovorí o bráne, ktorá je vytvorená, eh, ktorá sa nazýva chvála. A zisťujeme tam, že je postavená z pevných perál.
A ja som, eh, niekde počul, že, že práve perla je to, čo vzniká vlastne podráždením, čo vzniká konfliktom, s zrniečkom piesku, ktorý sa dostane niekde do stredu mušle a tá mušľa sa snaží chrániť a vytvárať perlu. A toto je niekedy to, kde sa nachádzame my. Uprostred zjavného konfliktu v našom našom živote, ktorý proste je bolestivý, máme vzdávať chválu. A nie je to vôbec jednoduché, ale keď to robíme, niečo niečo vzácne vzniká v našom srdci. Chvála, ktorá otvára bránu do mesta, cez ktorú chodí zásobovanie a život. Chvála, ktorá vlastne ako keby drží vo viere to, že Boh dal nejaké slovo a ja budem na ňom stáť.
A mnohí ľudia nemajú túto bránu, pretože odmietajú chváliť Boha niekde uprostred takéhoto paradoxu, pretože sa, pretože prepadnú niektorým z vecí, ktoré, ktoré sa, ktoré sa tam dostanú. A ja vám chcem spomenúť na úvod tri také veci, ktorým niekedy môžeme prepadnúť, keď, keď to nefunguje.
Prvá z tých vecí, ktorá sa nám niekedy deje, je, že obviňujeme Boha. Že kresťania na mieste neistoty bez odpovede na problém zrazu začnú mať, eh, na Boha taký pohľad, že mu pripíšu niektoré vlastnosti, ktoré s ním nemajú nič spoločné. A začnú si hovoriť, že, že si nájdu nejakú takú teologickú, teologické vysvetlenie toho, že „Aha, tak to bude asi nejak takto.“ A povedia si príčiny, prečo by to mohlo byť. A mnohí, mnohí kresťania si povedia, že „Tak pán Boh ma možno skúša, alebo, alebo ma nejako chce niečo naučiť touto chorobou.“
Ján Pavol II. v jednom jednom dokumente „Redemptori z misil“ povedal: „Početné uzdravenia ukazujú jeho veľký súcit s ľudskou biedou, ale tiež dávajú najavo, že v kráľovstve nebude ani choroby, ani utrpenia a že jeho poslanie je od začiatku zamerané na to, aby ľudí od tohto oslobodil.“ My žijeme v takom zvláštnom období, kedy Božie kráľovstvo je medzi nami už, ale ešte nie je v plnosti. A tak ešte niektoré veci tu stále sú prítomné a bojujeme so zápasmi a nezodpovedanými otázkami a chorobami a bolesťami. Ale v jeho kráľovstve v plnosti nemá miesto ani choroba, ani strach, ani pád, ani bolesť, ani smútok, ani nič ďalšie z toho, za čo Ježiš dávno zaplatil. Ale naše myslenie, uprostred tohto konfliktu nám niekedy nedovolí veriť tomu, že Boh je stále dobrý. A tak mu pripisujeme vlastnosti, ktoré by, ktoré povedia, že Boh dal niekomu niečo, nejaký problém s pitím, alebo, alebo drogovú závislosť, aby ho, aby mu pomohol stať sa s lepším človekom. To by sme asi nikdy nepovedali, ale, ale keď to hovoríme o iných oblastiach, tak to zrazu pripisuje Bohu to, že, že robí aj nie dobré veci. A na úvod si povedzme, že, že Boh je proste stále dobrý a diabol je stále zlý. A, a toto je niečo, v čom potrebujeme ako keby stavať.
Druhá vec, ktorá sa nám môže stať predtým, potom ako začneme obvňovať Boha, je, že máme taký konflikt v mysli, že možno to aj chceme nejak prijať, ale máme nezodpovedné otázky, ktoré nám povedia, že nedokážeme tomu veriť. Že „Ok, chcel by som uveriť tomu, že Boh uzdravuje ľudí aj dneska, ale moja teta zomrela, moja moja priateľka zomrela pred dvomi týždňami a ja som sa za ňu modlil, modlila. Ja ja neviem, čo to znamená. Ako mám veriť tomu, že Boh uzdravuje aj dnes? Ako mám veriť tomu?“ Dneska sme počuli krásne svedectvo, ktoré, ktoré upravilo srdce na Boha napriek tomu, že niektoré odpovede v našom živote nie sú jasné, pretože našou úlohou nie je vedieť, kedy sa to stane, ale veriť, že sa to stane. Čas je na jeho na jeho, eh, v jeho rukách. My nie sme tí, ktorí rozhodujú, čo a kedy a ako sa má stať. My sme tí, ktorí máme stáť vo viere v dobrého Boha. A pretože tento tento smútok niekedy proste nás oddeľuje od Boha a oddeľuje nás od takej mysle.
Svätý, eh, Dávid v Dávid zo Starého zákona v žalme 103 hovorí: „Dobroreč duša moja Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému. Dobroreč duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.“ Niekedy to znie ako keby sme si to tak pripomínali, že „Ok, že potrebujeme sa nejak nastaviť.“ Možno poznáte tú pieseň, ktorú myslím, že John Ogran napísal alebo niekto z PRU, že „Neboj sa, duša, chváľ, svojho tvorcu, chváľ, svojmu Bohu chválu vzdaj.“ A ja si hovorím, že to je krásna pieseň. Ja častokrát ju hrávam práve v momente, keď si potrebujem pripomenúť, že „Neboj sa, uctievaj Boha teraz.“ Keď chcem ako keby v svojej hlave prikádzať svojmu srdcu, že „Teraz je čas ho chváliť napriek tomu, že tomu nerozumiem, napriek tomu, že to nechápem, že to tak necítim niekedy vo svojich emóciách.“
A tretia vec, ktorá, ktorá s tým všetkým súvisí, je, že sa začneme tak sťažovať, že máme obrovskú mieru kritiky a sťažovania si na veci, ktoré sú okolo nás. A to svojím spôsobom rozdúchava taký oheň neviery v nás. Zabijakom Božích prisľúbení je sťažovanie si a kritika. Je to reč strachu a zabíja to v nás nádej, že a vieru v to, že Božie prisľúbenia môžu naozaj naozaj prísť. A, a jedným zo zápasov dnešnej doby je dokonca také také nárokovanie si, že sťažujeme si na veci a povieme si: „Ale ja mám nárok na tie veci. Ja mám právo na to, aby sa veci stali. Ja sa, ja podávam dosť dobrý výkon. Ja som dobrý kresťan. Ja robím všetko podľa toho, ako mám a v mojom živote veci nefungujú tak, ako v jeho živote.“ A stojíme uprostred toho paradoxu, kde, kde namiesto chvály a vďačnosti, o ktorej včera Zuzka hovorila, si vyberáme, vyberáme kritiku a, a sťažovanie si.
Viete, vďačnosť nás ako keby izoluje od toho toho toho vplyvu všetkej tej beznádeje a zlých správ a, a smeruje nás ku takej správne nastavenej mysli a viere. Keď stojíme vďačnosti, vo vďačnosti každý jeden deň a prelomíme toto nejaké nárokovanie si a túto toto sťažovanie si, tak sa otvára taká dimenzia viery. Náš Boh je stále dobrý a ja som vďačný. Kritika a sťažovanie a ohováranie, osočovanie a ukazovanie prstom na niekoho, kto je stále vinný alebo na okolnosti, ktoré sú vinné. Viete, ja úprimne tomu nerozumiem. Zažil som to na vlastnej koži veľakrát, ale úprimne tomu tomu nerozumiem, že, že toto ľudia robia. A prečo si to robíme ako kresťania? A ja chápem, keď nejaké, nejaké nemenované denníky dneska predávajú hriech na titulných stranách, lebo to je proste atraktívne a ľudia to chcú čítať. Ale prečo to robíme my? Prečo máme tendenciu oznamovať svoje rozhodnutia a svoje názory na internete takým spôsobom, ktoré stále niečo kritizujú, stále si sťažujú, stále sa na niekoho musíme oprieť a tak ďalej a dať to všetkým na známosť? A, a bolí ma to niekedy, keď, keď takto takto fungujeme, lebo si uvedomujem, že to nie je iba o tom, že si ubližujeme navzájom, ale že je to aj o tom, že zastavujeme Božie veci, ktoré by sa skrze nás život mohli diať. Vieru v jeho prisľúbenie, že sa orientujeme na to, čo je, čo je zlé, čo, čo je ťažké a tak ďalej a nepozeráme sa na to, že Boh povedal, že všetko bude slúžiť na dobré tým, ktorí milujú Boha. Viera a sťažovanie si ako keby nedokážu spolu existovať v jednom v jednom srdci. Jedno vytláča druhé.
Pozrime sa teda na to, že čo môžeme, alebo čo znamená byť v takej postoj viery v oblasti Božích prisľúbení. Keď na chvíľku vyhodíme všetky tie všetky tie typy reakcií, ktoré niekedy máme, predstavte si, že vám dneska niekto zavolá, alebo že pošlete SMS-ku do nemenovaného rádia a v ktorom sa hrá o 100 000 € za jednu SMS a niekto vám zavolá a vy to zdvihnete správnymi slovami a oni vám povedia, že ste vyhrali 100 000 €. A ja si myslím, že vo chvíli, kedy zaznie tento hlas a poviem vám, že ste vyhrali 100 000 €, by ste sa začali radovať. Je to tak? Niekto by sa neradoval zo 100 000. A, a prečo to tak je? Ešte tie peniaze neprišli na váš účet, ale vy viete, že, že toto rádio rozdáva tie peniaze už niekoľko rokov a že to je súťaž, ktorej proste to tak funguje a už mnohí ste počuli, že vyhrali a teraz ste vyhrali vy, takže máte tendenciu veriť tomu, že ten, tých pár dní neskôr na vašom účte pristane 100 000 €. A radujete sa vo chvíli, keď ešte nič nemáte, ale počuli ste o tom, že ste vyhrali. Takto fungujeme v bežných ľudských veciach, ktoré sú nejakým spôsobom overené.
Boh povedal: „Všetko slúži na dobré tým, ktorí veria.“ Prečo sa nečíme hneď? Prečo sa netešíme hneď, ako to povedal Boh? Prečo čakáme, až kým sa to stane? Prečo si nepovieme, že tá najdôveryhodnejšia osoba celého vesmíru, ktorej slovo vždy platí, ktorý je totálne oddelený a svätý, ako Zuzka hovorila včera, od všetkého klamstva a všetkých zlých vecí, povedal, že „V mojom živote, ak verím, bude všetko slúžiť na dobré. Ak to nie je dobré, ešte nie je koniec.“ Prečo sa neteším dnes? Prečo čakáme? Chápete? Toto je postoj viery.
Ak Boh povedal, že všetko tvorí pre dobro a on je ten, ktorý je, ktorý všetko spája pre tvoje dobro. Ak hovoríme o viere dneska, o jeho prisľúbeniach, tak to začína dnes. Veríte tomu, že Boh chce viac pre tvoj život ako ty sám, že on, on jeho sny pre teba sú väčšie ako naša kapacita snívať. On chce viac vidieť prebudenie ako my všetci, keď sa spolu za neho modlíme. On chce viac vidieť znovuzrodenie ľudí v tvojej rodine, v tvojom okolí, meste. On chce viac vidieť vyriešenie situácií, za ktoré sa modlíš, ako ty sám. On túži potom, niekedy ale nemôže prísť s tým, že nám daruje milióny vo jednej chvíli, lebo nie sme pripravení. A to je iná téma.
Počul som o chlapíkovi, ktorý v Spojených štátoch amerických jedného dňa vyhral jeden z najväčších obnosov jackpotu, ktorý mohol vybrať. Boli to obrovské peniaze. Ten pán pracoval ako smetiar a keď vyhral tieto peniaze, jeho srdce nebolo pripravené. Niekoľko rokov žil na vysokej nohe a kasína a ženy a drogy a všetky tieto veci, ktoré zrazu prišli do jeho života, až jedného dňa nevážnym spôsobom míňania minul všetky tie peniaze a znova sa stal smetiarom. A to je story. Ak nie sme pripravení na naším srdcom na veci, ktoré prídu v obrovskej miere, ktorú Pán Boh má dať a on to vie. Ak sme stále niekde vnútri otroci, tak bude ťažké, keď prijmeme dedičstvo kráľovstva, lebo to nedokážeme ustať. Chápete?
On, kde sa nachádzame a to, o čom hovorím, je, že on naplnil starú zmluvu, ktorá vyžadovala smrť, aby nás voviedol do novej zmluvy. My sme už odišli z toho Egypta ako Izraeliti v tomto príbehu. A skúsim vám na tomto trocha viac vysvetliť. Tá paralela novej zmluvy sa nádherne spája s týmto príbehom. Vyšli von z otroctva. 40 rokov na púšti trocha pretočíme dneska, ale potom prichádzajú Izraeliti ku Jordánu a konečne úplne nová generácia má vstúpiť do zasnúbenej zeme. Je to, je to dlho očakávaný moment. My sa nachádzame na podobných situáciách v živote a, a ja neviem, či ešte stále si otrokom, ktorý žije v Egypte, či ešte stále si Izraelitom, ktorý chodí po púšti a moci sa dookola a hovorí si, že „Tam niekde vzadu mi bolo lepšie.“ Alebo už si novou generáciou ľudí, ktoré stoja niekde pred Jordánom a chcú ho prekročiť, aby vstúpili do do tej zasnúbenej zeme, ktorú Pán Boh prisľúbil pre nás? Lebo ona je tu a je medzi nami. Ježiš povedal, že „Božie kráľovstvo je medzi vami, je dokonané.“ Chrámová opona sa raz a navždy odtrhla. Otec je znova prístupný svojim deťom. Naša blízkosť pri ňom je limitovaná iba našou ochotou vstúpiť a našou vierou.
My ho môžeme adorovať. My ho môžeme prijímať. My pijeme jeho krv a prijímame jeho telo. My sme úplne presiaknutí jeho prítomnosťou, ak chceme a môžeme tam byť. Ale zároveň môžeme mať pohľad, ktorý, ktorý mali aj ľudia, ktorí stáli pred touto krajinou. A Božie slovo o tom hovorí takú situáciu, kedy tam poslali niekoľko zvedov, aby troška očakávali ten nový priestor, ktorý im Pán Boh chcel dať. A tam sa píše v Numeri 13. kapitole: „Medzi Izraelitmi sa šírili lživé správy o krajine, ktorú preskúmali. Vraveli: „Krajina, ktorú sme preskúmali, je krajina požierajúca svojich obyvateľov. Všetok ľud, čo sme tam videli, má vysoký vzrast. Videli sme tam aj obrov. A medzi nimi aj synov Anáka. Pripadali sme si ako kobylky a takí sme sa iste zdali aj im.“ Ale potom neskôr prichádza na scénu Jozua a Kaleb. Dvaja z tých, čo preskúmali krajinu, roztrhli si rúcho, hovorí Božie slovo. A v celej pospolitosti Izraelov povedali: „Krajina, ktorú sme prešli a preskúmali, je krajina mimoriadne dobrá. Ak nám bude Hospodin priaznivo naklonený, dovedie nás do tej krajiny a dá nám ju. Je to krajina oplývajúca mliekom a medom. Len sa nebúrte proti Hospodinovi. Nebojte sa ľudu tejto krajiny, lebo ho jeme ako chlieb. S nami je Hospodin. No ich nechránia ich bohovia. Nebojte sa ich.“
Dostávam sa k tomu, že v uprostred týchto vecí, ktoré sú niekedy našimi prisľúbeniami, napriek všetkým tým oblastiam, ktoré sa niekedy snažia tlačiť proti nám a nastaviť našu vieru zlým smerom, stojíme stále pred otázkou toho, ako veci proste budeme vidieť niekde vo svojej mysli a niekde vo svojom srdci. A sú iba dve možnosti v tomto príbehu. Buď sa pozeráš na skvelé veci, alebo hovoríš o obroch. A 10 zvedov, ktorí boli na obhliadke zasnúbenej zeme a mali doniesť ochutnávku z toho, čo tam bolo, sa vrátili a videli rovnaké veci ako dvaja, ktorí priniesli úplne iné správy. V ich pohľade sú malí ľudia a majú obrov v zasnúbenej zemi a cítia sa ako kobylky. V pohľade týchto 10 mužov máme mentalitu kobyliek, ktorí videli všetkých ako obrov, všetko ako problém. Alebo vidíš obrov, alebo vidíš ochutnávku ovocia, ktoré sa v tejto krajine nachádza.
A skúsme to aplikovať na našu krajinu a na naše životy, na naše okolnosti. Pozrime sa okolo seba. Sme v krajine, kde sa dejú veľké veci v Božom kráľovstve. Boh tu koná. A už len keď sa pozriete okolo seba, už len keď sa pozriete na to, koľko ľudí sa včera postavilo počas adorácie, keď Jožko mal slová poznania a modlil sa za vás, buď budeme vidieť, že jeho kráľovstvo v tejto krajine rastie a že je to ochutnávka toho, čo ešte príde a budeme do toho vstupovať a na očakávať naplnenia jeho jeho prisľúbení, lebo jeho slovo vždy platí. Alebo budeme hovoriť, že „Všade vokolo sú obry a že my sme len ako kobylky a spoločnosť a ekonomická situácia a politická situácia a, a, a vzťahy a, a, a bolesti a choroby sú niečím, čo sú omnoho väčšie problémy, ako som ja.“ A budeme sa snažiť nejako prežiť od nedele do nedele, od spovede k spovedi.
Môžeme byť ľuďmi, ktorí vstúpia do svojej identity Božích synov a dcér. A povedia si: „Táto krajina je krajina plná dobrých vecí, medu a mlieka. Táto krajina je krajina, o ktorej Boh vyslovil veľké množstvo proroctiev. A táto krajina je krajina, kde, kde na každom rohu sa dejú mnohé duchovné a, a stretnutia, kde pán Boh koná. Krajina plná svedectiev a plná toho, že vidíme, ako tu rastú spoločenstvá, ako tu rastie život, ktorý Pán Boh dáva.“ A náš život v tejto krajine a náš život v opolosti toho celého môže byť s týmto pohľadom. Alebo budeme vidieť obra obrov. Buď budeme kričať ako tí 10iati 10iati zvedovia, že „Obry sú obrovskí.“ Alebo sa posla na obačnú stranu a povieme: „Ale náš Boh je oveľa väčší a ovocie, ktoré posadil do do tejto krajiny, je tiež ovocie je tiež obrovské.“ Buď budeme hovoriť ako týchto 10 zvedov, že „Diabol je tak veľký.“ Alebo budeme hovoriť, že „Náš Boh je väčší.“ A to sa potom prejaví v tom všetkom. Buď budeme Boha obviňovať a budeme mať problém v mysli, nebudeme vzdávať chválu, uprostred paradoxu, alebo povieme, že „To Boh je ten, ktorý je mojou silou.“
Viete, podľa sa dá povedať, že podľa slovníka spoznáš mentalitu kobyliek. A nedá sa, je to nemožné, nedokážeme to, nemáme na to, alebo čokoľvek. Ďalšie veci idú ťažko. Je to o tom, ako vnímame veci, ako sa rozhodneme zmocniť sa viery a prisľúbenia a zodpovednosti a ako sa budeme pozerať na veci, ako vnímame nepriateľa a ako vnímame Boha. A kde sa smeruje naša viera, keď sa modlíš? My potrebujeme uchopiť tieto prisľúbenia. Ja si myslím, že Boh niekedy čaká na to, keď do toho vstúpime. On, on nehľadá iba ľudí, ktorí, ktorí budú vykonávať všetko, čo povie. To si mohol stvoriť stroje. On čaká na priateľov a partnerov, ktorí budú počúvať jeho srdce a ktorí budú snívať spolu s ním sny s ním sny o tejto krajine a našich životoch. A to sa deje častokrát tým, že prevezmeme zodpovednosť, že robíme rozhodnutia.
Ak chceš žať 10 000 m² niečoho, čo, čo, čo hospodári, keď, keď sadia, tak zasadia kukuricu alebo čokoľvek iné, nestačí zasadiť 1000 m². To nie je viera. To je hlúposť. Ak chceš vypestovať 10 000 m² kukurice, musíš nasadiť 10 000 m² kukurice. A otázka je, čo očakávame my, kde sme začali sadiť, koľko sadíme? Dneska sme tu preto, lebo možno pred 15 rokmi alebo tejto konferencii pred 10 rokmi niekto zasadil a my môžeme žať ovocie z toho, čo bolo zasadené pred 10 rokmi. A ja sa pýtam, čo budú žať ľudia o 10 rokov neskôr z toho, čo zasadíš dneska ty? Kde sa rozhodneme zasadiť do týchto prisľúbení, ktoré Pán Boh dáva? A ja sa k nim dostanem veľmi konkrétne na záver tohto času.
Viete, on zmenil atmosféru naveky. My sme povolaní meniť atmosféru kvôli tomu. On je nezastaviteľný v láske k nám a my sme povolaní byť nezastaviteľní v láske k ľuďom. On bojoval za nás ako prvý. Preto my chceme bojovať ako armáda kráľa za za ľudí okolo nás. On priniesol Božie kráľovstvo a urobil nás schopných znovu žiť ako nové stvorenie a spravovať a vládnuť. Preto my chceme byť generáciou, ktorá ide o Božie kráľovstvo a žije jeho kráľovstvo medzi nami už dnes čiastočne a potom veríme, že neskôr v plnosti.
Viete žiť žiť v nastavení, že sme iba obeťou kultúry alebo situácie alebo spoločnosti, alebo sme iba obeťou nejakých nenaplnených prisľúbení a neprebrať v tom celom zodpovednosť znamená, že sa, že sa tak trocha vyhýbame svojmu poslaniu, tomu, čo pán Boh dáva. V jednom z cirkevných dokumentov „Evangeli Nunciandu“ sa píše, že „Evanjelium a teda aj evanjelizácia sa celkom určite nestotožňujú s nejakou kultúrou. Naopak sú závis sú nezávislé od všetkých kultúr. Predsa však je zrejmé, že ľudia prežívajú Božie kráľovstvo, ktoré ohlasuje evanjelium so svojou vlastnou kultúrou.“ Ja svojím poslaním prežívam a preto robíme celý Gáon projekt a preto dneska tu stojím, že máme vytvoriť kultúru žitia v tejto krajine, že máme byť ľudia, ktorí budú žiť svoju vlastnú kultúru Božieho kráľovstva, ktorá prenikne každú inú kultúru tohto sveta. To je to, k čomu nás pozýva cirkev. To je evanjelizácia. To nie sú len slová, to nie sú len len piesne alebo len len zvestovania vecí. To je to, že žijeme spôsob života, ktorý upravuje podľa Božích prisľúbení naše charaktery, naše postoje, našu povahové vlastnosti, naše minulosti a bolesti a čokoľvek ďalej.
A ako sme dneska počuli to veľmi silné svedectvo, žijeme kultúru, na ktorej sa láme a zastavuje tak, ako to bolo pri Mojžišovi a a Áronovi, morová rana medzi živými a mŕtvymi, kultúru, na ktorej na ktorých deťoch sa budú zastavovať dedičné choroby, lebo v mene Ježiš budú prelomené našou vierou a našou modlitbou. A dneska sme počuli príbeh, ktorý hovoril o tom, že to je reálne, že sa to deje okolo nás. Naše poslanie do toho vstúpiť. Znamená to vstúpiť do do svojho prisľúbenia svojou časťou. A to znamená prehlasovať a prorokovať a modliť sa a vyslovovať Božie slovo nad situáciami, v ktorých sa nachádzame každý jeden čas a v každej chvíli.
Pamätám si, ako som mal slovo poznania na jednom stretnutí, eh, o tom, že niekto žije v takej veľmi starej až, až, eh, trocha splesnenej kuchyni a pán Boh mi povedal, že mám tomu človeku dať nejaké peniaze. A tak som to vyhlásil na to na pódiu, že „Ktokoľvek žije v takejto kuchyni, nech sa za mnou zastaví na konci na konci podujatia.“ A, a prišlo, prišla jedna žena a ja som jej dal z peňaženky nejaké financie. Potom prišla druhá, eh, a potom prišla ešte tretia, asi, alebo neviem, či tri alebo štyria. A tak som vlastne rozdal všetko, čo som v tej peňaženke mal. Na konci toho stretnutia za mnou prišiel človek, ktorý, ktorý doniesol obálku a v tej obálke bolo presne toľko peňazí, koľko som rozdal. O týždeň na to, haleluja. O týždeň na to prišla za mnou dievča a hovorí, že „Ja viem, že 50 alebo 100 € ktoré si mi dal, nie sú, eh, peniaze na celú kuchyňu, ale bol to prorocký dar. Mojej mamke, eh, zdvihli plat. Ja som si našla prácu a od tej chvíle nám mladí ľudia začali nosiť dary na našu novú kuchyňu. Dneska žijeme v novej kuchyni, lebo Boh niečo uvoľnil.“ A ja verím tomu, že niekedy malé časti vstupovania do tých prisľúbení našej strany uvoľnia veľké veci, ktoré proste zrazu sa, sa zmenia. Toto je to vytváranie kultúry života Božích detí.
Vy ženy ste tvorkyne atmosféry. Chlapi postavia domy, ale vy tvoríte domov. Vy ste tie, ktoré prinášajú svojimi slovami a nežnosťou a láskou to, ako veci okolo nás budú vyzerať, ako budeme žiť nejakým spôsobom kultúru okolo nás. Zhromažďovanie ľudí ako na tomto mieste nepremieňa mestá a národy. Mestá a národy premieňa kultúra, ktorú títo ľudia žijú.
A čo na to Boh hovorí? Boh podľa žalmu 33 sa pozerá z miesta, kde prebýva na všetkých obyvateľov zeme. On každému o svoril svoje srdce a chápe všetky ich skutky. Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú, aby ich zachránil pred smrťou a v čase hladu nakŕmil. Naša duša očakáva Pána. On je naša pomoc a ochrana. V ňom sa naše srdce raduje a jeho meno, eh, a jeho sväté meno máme dôveru.
Ľudia, toto je úžasná správa, pretože táto miestnosť a celý svet je plný zranených ľudí, ktorí žijú životy, ktoré sa vymykajú spod ich kontroly a v bolesti, v srdciach a tak ďalej. Ale tu niečo sa hovorí, že akoby Boh ukazuje, hej, ja som Stvoriteľ vesmíru. Ja som ten, kto formuje tvoje srdce. Ja som dosť veľký a mocný na to, aby som dokázal vyriešiť akýkoľvek problém, akékoľvek trápenie tvojho života. Je úplne jedno, aká ťažká je cesta, aká temná je noc. Ja ťa budem držať a budem ťa upevňovať a povediem ťa cez čokoľvek, čo sa ti postaví do cesty v akejkoľvek chvíli tvojho života na tejto planéte. Toto je prísľub od nášho Boha, jeden z nich. A tak si môžeš byť istý, že Boh ťa vždy podrží. Môžeš si byť istá, že Boh ťa podrží v každej situácii, že Boh má zámer s tvojím životom a jeho zámer vždy prekoná to, čo očakávame.
Ja vám chcem ukázať niekoľko niekoľko slov, ktoré Božie slovo hovorí. Je ich tam samozrejme omnoho omnoho viac. My sme včera počuli Zuzku zdieľať sa o Božom slove. Tu máme nejaké prisľúbenia a niekedy sa tak pýtame, že „Ktoré z týchto slov v Božom slove mi Pán Boh chce dať? Pane, daj mi niečo. Povedz mi, čo sa ma týka.“ Viete, čo vám chcem povedať? Celé to Božie slovo je pre teba. Celé to slovo je o tebe. Všetko to, čo tam je napísané, platí a je pre každého jedného z nás. Tak počujte, skúste chvíľu, myslím, že to bude aj niekde niekde na skrine. Si, možno vybrať niečo z toho. Skúste možno sa s niečím stotožniť. Skúste počuť všetko to, čo, čo budem teraz čítať veľmi rýchlo, lebo čas nám beží.
O tebe platí, lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, sú v ňom áno a preto je skrze neho aj naše amen Bohu na slávu. Áno, uzavriem s vami zmluvu. Už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy a už nikdy nebude potopa, ktorú by spustošila zem. Genesis 9:11.
Neboj sa, veď ja, veď som s tebou ja. Neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh. Posilňujem ťa alebo pomáham ti. Držím ťa svojou spásnou pravicou. Izaiáš 41:10.
Jeremiáš 29:11. „Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami, hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia. Dám vám budúcnosť a nádej.“
Hebrejom 10:23. „Neochvejne sa držte nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie.“
Izaiáš 40:31. „Tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly. Utekať budú a neustanú. Budú putovať a neomdlejú.“
Izaiáš 43:2. „Keď budeš sa brodiť vodami, budem s tebou. A keď riekami nepotopia ťa, keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň nebude horieť na tebe.“ [hudba]
Prvý solčanom 5:24. „Verný je ten, ktorý vás volá a on to aj urobí.“
Prvý Petrov list 5:10. „A Boh všetkej milosti, eh, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, on sám vás po krátkom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí a upevní.“
Matúš 7:7. „Proste, dostanete, hľadajte, nájdete, klopte a otvoria vám.“
Druhý Petrov list 3:9. „Pán nemešká s prisľúbením. Ak sa niektorí, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, on je len trpezlivý a s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“
Deuteronómium 7:9. „A ty spoznáš, že Pán tvoj Boh je Boh mocný a verný, ktorý zachováva silu, zmluvu, svoju zmluvu a svoju láskavosť na tisíc pokolení k tým, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania.“
Ján 11:25-26. „Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť aj keď umrie. A nikto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.“ Veríš tomu?“
Númer 23:19. „Boh nie je ako človek, že by klamal, ale ani ako syn človeka, že by ľutoval. Azda by Boh povedal a nevykonal, hovoril a nesplnil?“
Zjavenie hovorí o tom, že ja stojím pri dverách a kopem. Kto počúvne môj hlas, otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on je so mnou. A on so mnou.
Ján 3:16. „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život.“
A mohli by sme pokračovať ďalej. Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenie, aby ste sa skrze stali účastnými na Božej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť.
Druhý Korinťanom 3:18. „My všetci s odhalenou tvárou hladíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov duch nás premieňa na ten taký istý, čo slávnejší obraz.“
Potom také troška, ktoré nám zbúra všetky naše výčitky. Lebo telesné cvičenie málo osoží, ale nábožnosť je užitočná na všetko a má prisľúbenie pre terajší a budúci život.
Kto verí v Syna, má večný život. Ján 3:36. Ján 5:24. „Kto počúva moje slovo, verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“
Ján 10:10. „Zlodej prichádza len, aby kradol, zabíjal a ničil. Ale ja som prišiel, aby ste mali život a to v hojnej miere.“
Čo s tým môžeme robiť? On chce, aby si mala život. On chce, aby sme priniesli viac života do života. On chce, aby sme povedali ľuďom, že tá krajina, v ktorej sa nachádzame, je plná medu a mlieka, že tu sú veľké veci, ktoré Pán Boh robí, že nie sú všetky veci tak ťažké a, a, a zlé, ako sa vy ako to vyzerá okolo nás, ako to svet hovorí.
Za prvých 14 dní tohto roka podľa internetovej poradne IPčko, oni zaznamenali 11 samovrážd na tejto krajine za prvých 14 dní. Diabol vie presne, čo robí, keď na každom mieste hovorí o tom, že veci sú ťažké, že sú napäté, že všetci sa hádajú, že sa, že nevedia, čo ďalej. Diabol presne vie, čo robí, lebo jeho cieľom je to, aby došlo k smrti. A to je jeho mandát, aby zabíjal, kradol a ničil. My sme Boží ľud. My sme deti života. My sme ľudia, ktorí prinášajú nádej, ktorým sú plní života.
Ako to môžeme aplikovať denne? Viete, pozeral som teraz jeden film, ktorý sa volal „90 minút v nebi.“ Niekto mi to odporučil prednedávnom a jedni naši priatelia a, a popri ňom som si tak spomenul na jeden príklad a počul som príbeh o žene s ochorením pľúc a to bolo veľmi podobné ako tento film, ktorá dlho ležala na lôžku. Eh, a keď, keď dlho ležíte na lôžku v nemocnici, tak vám ochabnú svaly a, a po tých troch štyroch mesiacoch zrazu musela začať chodiť aj táto táto žena, aj tento muž v tomto filme podľa stčnej udalosti na také rehabilitačné, eh, na cviky, ktoré mali ho znova naučiť chodiť. A to sa tam niekedy stáva. A zrazu proste po týchto mesiacoch sa nevieme postaviť ani z gauča a stáva sa nám, že, že nevieme prejsť proste niekam. A to sú situácie práve takýchto dlhodobo chorých ľudí a nič nerobia, nič nič veľké necvičia, ale, ale niekde tlačia proti proti gravitácii. Keď sa majú postaviť na tej na to svalstvo, tak musia zatlačiť proti tej váhe gravitácie a, a naše svaly sa proste nejak posilujú.
A toto je aj náš duchovný život. Pokušenie, strach, neistota je gravitácia pre tvoj duchovný život. Všetky tie tí obrovia sú niečo, čo ťa snaží sa tlačiť [hudba] k zemi, čo, čo sa snaží dostať do toho, aby si zostala sedieť v tom gauči, aby si sa nepostavila do toho, že takto nie. Teda ja vstupujem vierou do vecí. Ja vstupujem v mandáte Božej dcéry. Ja mením atmosféru. Nepriateľ ti povie, že „Čo tak takáto kritika a znechutenie?“ A ty zatlačíš a povieš: „Nie, nie, ja posilujem svojho ducha.“ Alebo prídeš a budeš naštvaná na nejakého človeka a diabol ti hovorí: „Mal by si sa troška viac hnevať a mala by si troška viacej niečo povedať.“ A ty povieš: „Nie, budem tlačiť proti tomu celému. Budem posilovať svoje duchovné svaly, aby som, aby som zvládol to, čo Pán Boh má pre mňa.“ Tvoj spolužiak ťa bude ohovárať a tvoji blízki ťa budú budú nenávidieť a ty sa postavíš a povieš: „Ja ho milujem.“ Pretože to je to, čo nás pozýva duchovný život. Ten zápas. Niekto ti príde a povie: „Nikdy nedosiahneš svoje sny.“ A ty začneš tlačiť proti a povieš: „To nie je pravda.“ A, a posiluješ. „Nikdy nebudeš hodná splnenia prisľúbení.“ Nie, ja to dám. Pán Boh je dobrý. On to dá. A neustále nastavujeme svoju myseľ naspäť k svojim prisľúbeniam, k tomu, čo Pán Boh hovorí, k Božiemu slovu, prehlasujeme a prorokujeme a voláme a žijeme kultúru, ktorá je iná ako kultúra tohto sveta. Lebo evanjelizácia je vytvárať a žiť kultúru Božieho kráľovstva uprostred všetkých iných kultúr tohto sveta.
A ja sa modlím za nás a, a aby sme boli schopní žiť týmto spôsobom, aby ste odišli z tejto konferencie nielen s tým, že tu bolo veľa dobrých vecí, ktoré tu Pán Boh urobil, ale aby bol, aby sme odišli s tým, že jeho prisľúbenia a slová sú sa zhmotnia na našich životoch, v realite nášho života, že veríme, že aj napriek vodám, ktoré sa nás valia alebo napriek búrkam, ktoré sa niekedy, eh, valia na nás alebo napriek túžbam, ktoré sa rúcajú, naša chvála bude znieť. A v tomto duchu vás chcem pozvať ešte do jednej piesne v tejto chvíli, aby sme to prehlásili.
Ja verím, ja verím, že dá sa prejsť aj suchou nohou cez more. Ja verím, ja verím, že Boh je dobrý, aj keď moja myseľ hovorí niečo iné. Ja budem stáť vo chvále a uctievaní a vytvárať bránu do tohto mesta spasených skrze svoje uctievanie a perly, ktoré takto vznikajú, aby Boh mohol vstúpiť. Ja verím. Ja som sa rozhodla vidieť krajinu oplývajúcou medom a mliekom a nie obrov, ktorí [hudba] požierajú kobylky, lebo môj Boh je väčší. Amen.